Človek by povedal, že taká doprava vody je to najjednoduchšie čo musí riešiť, veď voda tečie nadol. Ale to je omyl a pozrite sa
aký veľký.
Podzemné akvadukty merajú desiatky tisíc kilometrov. A len tie české by bez problémov obtočili rovník a ešte 3 krát by obehli hranice nášho štátu.
Cesta od priehrady ku kohútiku vedie zložitým systémom vodojemov, prípojok a ventilov. Pri doprave vody je dôležitý materiál, alebo povrch potrubia, ktorým táto voda preteká. To je dôležité, aby nebola ovplyvnená kvalita vody. Po ceste sa môže kvalitná voda zmeniť. Našťastie su preč časy keď sa robili vodovodné rúry z olova. To malo priamy vplyv na zdravie, ale na mnohých miestach ešte ležia potrubia z prímesou azbestu, alebo sú oceľové rúry hrdzavé. Pri bežnej prevádzke nehrozí žiadne nebezpečenstvo, ale rizikové sú havárie. Po oprave Vám môže z vodovodu tiecť voda hrdzavá a podobne. To nie je spôsobené tým, žeby sa tam dostávala zemina, alebo kontaminanty z vonku pri oprave. Ale je to spôsobené dynamickými rázmi , ku ktorým dochádza po znova napustení tohto potrubia. Uvoľňujú sa usadeniny, ktoré sú v tom potrubí. Uvoľní sa to, čo sa v rúrach za roky prevádzky usadilo. Je rozhodne dobre nechať si po vodovodnej havárii zmerať kvalitu vody, ktorá Vám tečie z kohútiku.
Preč sú časy keď mali ľudia vodu za humnami. Tento zázrak zatiaľ urobiť nevieme. Premýšľajte ako sa k Vám voda dostala.
Link to this comment:
All Comments (0)